#17 v púšti a pralese

No, nebol to celkom prales, ale rastú tam prastromy, takže sa to tak nejako môže počítať. Keďže sme včera boli na pekelne horúcom mieste, prečo by sme si dnes nezašli tam, kde sa ešte v tôni drží sneh? Vybrali sme sa teda do Sequoia National Park, kde rastú, presne tak, hádate správne, obrovské smreky. Srandičky srandičky – áno, rastú tam sekvoje, a nie hocijaké. Konkrétne tieto majú aj 3000 rokov (Tie by vedeli rozprávať, keby vedeli rozprávať) a za tú dobu stihli narásť do úctyhodných rozmerov.

My sme v sekvojovom parku zase strávili úctyhodný čas, keďže to nie je len tak, prísť a pri vchode do chráneného územia odfotiť pár stromov. Sekvoje sa totiž skrývajú pomerne hlboko (aj vysoko) v lese. Ešteže aj tu Američania svojej povesti učinili zadosť a k stromom samotným sa dá dostať pekne autom. (A potom vám dvojkilometrovú prechádzku okolo čistinky odhadnú na hodinu a pol – ale to len tak na okraj.) Je to krásne praktické.

A videli sme teda aj najväčšiu vec na svete, ktorá je živá – a zároveň aj najväčší strom. Sú vyššie, sú aj širšie, ale keď sa zráta celkový objem Generála Shermana, na svete nemá konkurenciu.

Dnes sme:

  • si užili poriadne zákruty, pri ktorých nemôže žiaden žalúdok zostať pokojným
  • videli reálny sneh, nielen na končiaroch kopcov pred nami
  • navštívili miesto, kde rastie naozaj najväčší strom na svete
  • sa naučili niečo o sekvojách (napríklad, že im oheň ani tak veľmi neškodí)
  • zistili, že v Kalifornii zrejme všetci tvrdohlavo jazdia v pruhu, ktorý je najviac naľavo