#8 vidieť vidiek

Čo by to bol za výlet Amerikou, ak by sme sa nezastavili aj na miestach, ktoré môžu doteraz kdekoho tlačiť v topánke. Plantážnické sídla sú v hojnom počte po celom juhu Spojených štátov, no nájsť, kde sa presne nachádzajú a dostať sa do nich na prehliadku zase nie je až také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Američania totiž tieto obrovské domy v súčasnosti väčšinou využívajú ako priestory na svadby a iné slávnostné príležitosti, nie na výlety do minulosti. My sme sa nakoniec na Arkansaskom vidieku ocitli pred jednou z nich. Schválne “pred jednou”, lebo Marlsgate plantation veru turistov s otvorenou náručou nevíta. Možno aj preto, že napokon na tejto plantáži zrejme nikdy otroci nepracovali. Bola totiž postavená tesne po Občianskej vojne, ale kto sa má v tomto všetkom vyznať, ak vám ani letáčik do ruky nedajú a radšej napíšu, aby ste ani neskúsili položiť nohu na ich pozemok, že áno.

Arkansas je vo všeobecnosti pomerne neturistický štát a človek sa tu necíti až tak vítaný. V tomto je trochu ako Slovensko. Aj by ste si niečo pozreli, a ono je to v skutočnosti veľmi pekné, ale napokon vás tam nikto nevíta a máte pocit, že treba radšej ísť preč. O suveníroch nehovoriac.

Čo vás ale v Arkansase víta, sú nespočetné kostoly cirkví všetkého druhu. Aj v tej najzastrčenejšej diere nájdete aspoň jeden malý kostolík (obyčajne dva). Mnohé z nich lákajú veriacich na svoj vlastný “slogan” a tie väčšie dokonca ponúkajú aj registráciu online. O kostoly tu rozhodne nie je núdza – iba v Hot Springs, kde túto noc spíme, si môžete vybrať zo štrnástich rôznych.

V Arkansase sme teda videli:

  • krásny vidiek s bielymi plotmi s domami ako vystrihnutými z príručky rurálneho Angličana
  • polochatrče, pri ktorých stojí čo? veľké nové nablýskané pickupy
  • veľa veľa kostolov
  • plantážnické sídlo, pri ktorom asi nikto nikdy nepracoval zadarmo (ale atmosféru sme aj tak zachytili)
  • menšiu povodeň (to ešte pred búrkou)
  • poriadnu búrku